Keď jedného večera hliadkoval v tichých, dažďom premočených uliciach mesta, ostrieľaný policajný seržant si všimol niečo zvláštne: mladé dievča, ktoré stálo samo uprostred cesty, nehybne, s ružovým batohom pripútaným na pleciach a sivým pršiplášťom premočeným navždy. Scéna sa zdala byť mimo – ako okamih zamrznutý v čase.
Spomalil policajné auto a zavolal na ňu. Ale hneď ako ho zbadala, dala sa na útek.
„Počkajte!“ zakričal a vstúpil do lejaku.
Namiesto toho, aby zastavila, dievča hodilo batoh na mokrý chodník a zmizlo v neďalekej uličke.
Seržant schmatol tašku – bola ťažká a premočená – a otvoril ju, no našiel v nej niečo, čo ani zďaleka nebolo nevinné.
Vnútri boli pevne uzavreté plastové balíčky – evidentne amfetamíny – spolu s niekoľkými SIM kartami, USB kľúčom a zbierkou falošných pasov s fotografiami detí.
Prebehol mu mráz po chrbte. Toto nebol bežný incident. Bol to pohľad na niečo oveľa znepokojujúcejšie – prepojené zneužívanie detí a obchodovanie s drogami.
Keď prehľadával tiene a hľadal akúkoľvek známku dievčaťa, došlo mu: toto nebolo len vystrašené dieťa. Toto bola špička desivej zločineckej siete skrývajúcej sa priamo pred očami.
