Sledovanie televízie u malých detí je téma, ktorá dokáže medzi rodičmi rozpútať vášnivé diskusie. Jedni ju považujú za nutné zlo, iní za absolútne tabu. Slovenská komička a influencerka Lýdia Lukáčiková, známa ako Lyggo, sa rozhodla prehovoriť bez prikrášľovania a presne pomenovať realitu, ktorú denne žije doma ako mama.
Sympatická Lýdia je momentálne v citlivom období. Čoskoro sa stane dvojnásobnou mamou, no tehotenstvo pre ňu nie je jednoduché. Trápia ju zdravotné ťažkosti, únava a vyčerpanie, ktoré sa postupne nabaľujú. Práve v takýchto chvíľach sa podľa jej slov ukazuje, aké krehké je nastavenie ideálov, ktoré si rodičia dávajú.
V domácnosti Lyggo televízor majú, no rozhodne nehrá hlavnú rolu. Zapína sa len výnimočne a s jasnými pravidlami. Aktuálne má však jej trojročná dcérka Sárka televíziu úplne zakázanú. Dôvod je jednoduchý, no nepríjemný – Lýdia si všimla, že obrazovka na dieťa nepôsobí dobre.
Preto televízia „išla spať pod deku“. Lyggo si však zároveň priznáva, že fungovať úplne bez nej je extrémne náročné, najmä keď je chorá, nevládze alebo je fyzicky aj psychicky na dne. Aj napriek tomu vidí, že po niekoľkodňovej pauze sa správanie jej dcérky citeľne mení k lepšiemu. Je pokojnejšia, viac sa sústredí, nepýta si obrazovku a dokáže sa sama zahrať.
Komička tiež vysvetlila, aké pravidlá u nich doma platia bežne. Počas týždňa, keď Sárka chodí do škôlky, televíziu nemá. Povolená je iba cez víkend a aj to v obmedzenom čase, zvyčajne 30 až 60 minút alebo jednu rozprávku. Problém nastáva vtedy, keď choroby alebo vyčerpanie zmenia režim a televízia ide častejšie.
Lýdia otvorene priznala, že v takých chvíľach siahne po ovládači, hoci vie, že to nie je ideálne. Zároveň však odmieta pocit viny a potrebu sa za to trestať. Podľa nej nie sú mamy stroje a každá robí maximum, ktoré v danej chvíli dokáže.
Na záver odkázala ostatným ženám, aby boli k sebe zhovievavé. Zdôraznila, že každé dieťa reaguje inak. To, čo nefunguje u jedného, môže byť u druhého úplne v poriadku. Dôležité je všímať si vlastné dieťa, jeho reakcie a nebáť sa priznať, že nie vždy máme silu byť dokonalé.
