Brigitte Bardot, jedna z najvýraznejších postáv európskej kinematografie, módy a popkultúry, zomrela vo veku 91 rokov. Informáciu o jej úmrtí potvrdila Nadácia Brigitte Bardot, ktorá dlhé roky niesla jej meno a pokračovala v jej životnom poslaní. Odchod legendy opäť otvoril diskusiu o jej výnimočnom, rozporuplnom a mimoriadne intenzívnom živote.
Vo verejnom povedomí existovali vždy dve Brigitte Bardot. Jedna bola sexsymbolom 60. rokov, blond ikonou s pootvorenými perami, ktorá udávala trendy krásy a menila predstavu o ženskej zmyselnosti. Druhá bola ženou, ktorá sa nebála zostarnúť, stiahnuť sa zo svetiel reflektorov a neskôr šokovala verejnosť svojimi ostrými názormi a aktivizmom.
Narodila sa 28. septembra 1934 v Paríži a pôvodne sa pripravovala na kariéru baletky. Študovala na Parížskom konzervatóriu pod vedením ruských majstrov a disciplína tanca ju formovala od detstva. Skôr než sa dostala k filmu, vyskúšala modeling, no kinematografia si ju rýchlo našla. Prelom prišiel v roku 1956, keď zažiarila vo filme A Boh stvoril ženu režiséra Rogera Vadima. Jej tanec z tohto filmu sa zapísal do dejín európskeho kina a urobil z nej medzinárodnú hviezdu.
V 50. a 60. rokoch bola Bardot prirovnávaná k Marilyn Monroe. Obe čelili nálepke „naivnej blondínky“, obe mali búrlivý milostný život a obe boli neustále pod drobnohľadom médií. Charles de Gaulle o nej dokonca povedal, že je pre Francúzsko rovnako dôležitým exportným artiklom ako autá Renault. Na začiatku 60. rokov sa jej podarilo zmeniť smer kariéry a začala prijímať aj náročnejšie herecké úlohy.
Popri herectve sa venovala hudbe a spolupracovala so Sergom Gainsbourgom. Práve pre ňu vznikla pieseň Je t’aime… moi non plus, ktorú však v jej podaní nezverejnili až do 80. rokov, keďže sa obávala škandálu. Neskôr sa skladba preslávila v interpretácii Jane Birkin.
V roku 1973 sa Brigitte Bardot rozhodla definitívne odísť z filmovej scény. O rok neskôr, pri príležitosti svojich 40. narodenín, sa ešte objavila vo fotení pre taliansky Playboy, čím definitívne upevnila svoj imidž sexbomby. Na rozdiel od mnohých iných ikon však nezomrela mladá. Starnutie prijala bez snahy ho skrývať, čo bolo pre verejnosť šokujúce. Médiá s údivom sledovali, ako sa z blond nymfy stáva žena so sivými vlasmi a vráskami, ktorá sa odmieta prispôsobiť očakávaniam.
S pribúdajúcimi rokmi sa naplno venovala boju za práva zvierat, prešla na vegetariánstvo a stala sa jednou z najhlasnejších aktivistiek v tejto oblasti. V roku 2013 dokonca pohrozila, že sa vzdá francúzskeho občianstva, ak úrady nezabránia usmrteniu dvoch slonov v zoologickej záhrade v Lyone.
Jej život však sprevádzali aj kontroverzie. Otvorene hovorila o tom, že materstvo pre ňu nebolo prirodzené, a vo svojich spomienkach opisovala tehotenstvo mimoriadne drsne. Jej vyjadrenia v knihách Le Carré de Pluton a Un cri dans le silence viedli k súdnym sporom a pokutám za podnecovanie nenávisti. Bardot sa neskôr ospravedlňovala s tým, že nikdy nechcela nikomu vedome ublížiť.
V posledných rokoch sa objavovala na verejnosti len výnimočne a vyjadrovala sa iba vtedy, keď sama chcela. V roku 2023 sa ešte dostala do centra pozornosti, keď kritizovala organizovanie olympijských hier v Paríži, najmä jazdecké disciplíny.
Brigitte Bardot zomrela vo veku 91 rokov. Zostáva po nej odkaz ženy, ktorá formovala ideál krásy, menila filmový priemysel, nebála sa ísť proti prúdu a celý život vyvolávala silné emócie – obdiv aj odpor. Jej príbeh je dôkazom, že legenda nemusí byť dokonalá, aby bola nezabudnuteľná.
