Herečka Monika Szabó, známa divákom ako Magda zo seriálu Dunaj, k vašim službám, a nedávno aj ako predavačka Kamila v Sľube, otvorene rozpráva o tom, čo sa za kamerami málokedy ukazuje. Jej život ako matky dvoch dcér – sedemročnej Melánie a päťročnej Emílie – odkrýva úplne inú, menej idealizovanú tvár rodičovstva, plnú pochybností, vyčerpania a emocionálneho napätia, ktoré nie je v reklamných príbehoch ani len náznakom.
V podcaste Sama sebou herečka priznáva, že prvé tehotenstvo prišlo v období, keď ešte len končila školu, žila u rodičov a nemala stabilného partnera. „Celé tehotenstvo som si uvedomovala, že to takto nechcem,“ povedala s odvahou, ktorú mnohé ženy často skrývajú. Pochybnosti a neistota ju sprevádzali od začiatku, no rozhodla sa dieťa priviesť na svet.
Krátko po narodení sa však realita ukázala v plnej sile. Jej prvorodená dcéra bola mimoriadne citlivá a náročná. Monika zostala istý čas na starostlivosť sama, bez opory partnera, a tlak sa neustále zvyšoval. Nový vzťah a narodenie druhého dieťaťa, Emílie, paradoxne priniesli ešte väčšie vyčerpanie. Jedna z najťažších situácií nastala po tom, ako staršia dcéra zažila silný emocionálny výbuch. Monika opisuje, ako pri dojčení mladšej dcéry v spálni úplne stratila kontrolu nad svojimi pocitmi.
„Dojčila som mladšiu v spálni, Melinku svokra s mojim manželom nejako v pokoji spacifikovali, len aby bola v poriadku. Dominik prišiel za mnou a hovorí, všetko je v pohode. A ja som tak pozerala, mala som úplne neprítomný pohľad do okna a povedala som mu, že ja ju nenávidím. Ja nenávidím vlastnú dcéru, prečo mi toto robí? Úplne som kričala a hovorila: Tak ja som sa rozhodla si ju nechať a ona mi toto robí?“
Monika priznáva, že sa dotkla úplného dna. Tento okamih sa stal zlomovým, uvedomila si, že ak chce zmeniť situáciu, nebude to cez snahu „opraviť“ dieťa, ale cez prácu na sebe a vyhľadanie odbornú pomoc. Psychologička jej vysvetlila, že takéto správanie je normálne v období vzdoru a že k tomu pridali rôzne životné zmeny – narodenie sestry, covid, sťahovanie od rodičov a množstvo ďalších faktorov. Po dôkladnom vyšetrení sa ukázalo, že staršia dcéra má IQ 138, čo otvorilo nový pohľad na jej správanie: „Nie ona je divná, ale my sme divní pre ňu. Ona má nastavené veci, ktoré musia fungovať, a keď nie, tak error.“
Príbeh Moniky nie je senzáciou, ale autentickým svedectvom o realite rodičovstva. Učí o dôležitosti priznať si vyčerpanie, nebáť sa požiadať o pomoc a uvedomiť si, že aj najsilnejšia láska má svoje tienisté stránky. Jej otvorenosť zároveň poukazuje na tlak, ktorý spoločnosť kladie na matky – aby zvládali všetko s úsmevom, a zároveň pripomína, že hľadať podporu nie je zlyhaním, ale znakom zodpovednosti voči sebe, partnerovi a deťom.
Monika Szabó dnes vidí svoje dcéry ako celé svoje svetlo. Ich radosť a zvláštnosť ju učia trpezlivosti a pokore, a jej príbeh zostáva výpoveďou, ktorá môže pomôcť mnohým matkám cítiť sa menej osamotené vo svojich vnútorných bojoch.
