Moderátorka a influencerka Barbora Krajčírová je mamou dvoch detí, ktoré porodila cisárskym rezom. Za sebou má teda dve operácie a dnes s odstupom času otvorene hovorí o tom, aké boli prvé dni po zákrokoch a čo si mnohé ženy pred rozhodnutím neuvedomujú. Jej spomienky nie sú idealizované, práve naopak – opisuje ich realisticky a bez prikrášľovania.
Popri starostlivosti o svoje deti, 14-ročnú Amiu a takmer päťročného Kristiána, má mimoriadne nabitý program. Pracuje ako moderátorka, pôsobí ako influencerka, študuje právo aj psychológiu a zároveň vedie vlastný podcast Sama sebou, ktorý tvorí spolu s blogerkou a štvornásobnou mamou Michalou Greškovou. Práve v rámci tohto projektu sa nedávno rozprávali s gynekologičkou Vierkou Belušákovou na tému Mýtus ženskej vitality. Diskusia sa prirodzene dotkla aj témy cisárskeho rezu, ku ktorej sa Barbora vyjadrila osobne.
S úprimnosťou priznala, že po operáciách jej nebolo ľahko. Opísala momenty, keď mala takmer do plaču a cítila, že nemá dostatok síl na bežné pohyby. Najťažšie pre ňu bolo obdobie po druhom cisárskom reze, ktorý vnímala ako výrazne náročnejší než prvý. Zdôraznila, že návrat do bežného fungovania si vyžadoval čas a trpezlivosť.
Na jej slová nadviazala aj odborníčka, ktorá vysvetlila, že mnohé ženy považujú cisársky rez za jednoduchšiu alternatívu k prirodzenému pôrodu. Podľa nej si však neuvedomujú, že ide o veľkú operáciu brucha, pri ktorej dochádza k zásahu do brušných svalov. Tento zákrok ich naruší a až následne si mnohé ženy uvedomia, ako veľmi sa svaly zapájajú pri bežných pohyboch.
Obe ženy si pri debate vedeli presne vybaviť fyzickú bolesť, ktorá sa ozývala aj pri takých bežných činnostiach, ako je kašeľ či kýchnutie. Tieto momenty im pripomenuli, aká citlivá je oblasť po operácii a akú starostlivosť si vyžaduje zotavovanie.
Barbora zároveň označila cisársky rez za hrdinský čin a zdôraznila, že si zaslúži rešpekt. Je presvedčená, že každá žena, ktorá podstúpila takýto zákrok, by mala byť hrdá na to, čo zvládla. Jej vyjadrenia tak otvárajú dôležitú tému o tom, že spôsob pôrodu by nemal byť predmetom porovnávania či súdenia, ale pochopenia a podpory.
