Po rokoch priznala pravdu o dojčení: Úprimné slová slávnej mamy rozvírili diskusiu

Módna návrhárka a trojnásobná mama Nicky Hilton Rothschild sa po rokoch rozhodla otvorene prehovoriť o téme, o ktorej sa často hovorí potichu – o dojčení a tlaku, ktorý s ním mnohé ženy spájajú. Svoju osobnú skúsenosť zdieľala bez prikrášľovania v rámci kampane The 2AM Club: Feeding Unfiltered, kde sa zapojila aj do verejnej diskusie o realite materstva.

Na Instagrame zverejnila aj vzácnu fotografiu počas dojčenia a pripojila úprimné vyjadrenie o tom, čo všetko prežívala. Ako priznala, dojčila všetky tri svoje deti, no cesta nebola jednoduchá. Prisatie ju často bolelo a celé to neprebiehalo tak prirodzene, ako si pôvodne predstavovala. Okrem fyzických ťažkostí cítila aj výrazný spoločenský tlak pokračovať, pretože okolie i spoločnosť podľa nej vytvárajú dojem, že matka „by mala“ dojčiť bez ohľadu na okolnosti.

Nicky Hilton má s manželom Jamesom Rothschildom tri deti – dcéry Lily-Grace, ktorá má osem rokov, Theodoru so siedmimi rokmi a najmladšieho syna Chasena, ktorý čoskoro oslávi tretie narodeniny. Ako hovorí, dojčenie jej prinieslo aj krásne a intímne momenty prepojenia s deťmi, no zároveň sa s ním spájali bolesti a psychická záťaž. Práve tlak, ktorý sa podľa nej vyvíja na matky, označila za nespravodlivý.

Vo svojom vyjadrení zdôraznila, že očakávania kladené na ženy sú často ohromujúce. Podľa nej sa matky snažia urobiť to najlepšie pre svoje deti bez ohľadu na to, či sa rozhodnú pre dojčenie alebo kŕmenie z fľaše. Dôležité je podľa nej zbaviť sa pocitu viny a odsudzovania a počúvať vlastné telo. Každá žena by mala mať možnosť zvoliť si cestu, ktorá jej najviac vyhovuje, bez toho, aby sa cítila pod tlakom spoločnosti.

Hilton Rothschild zároveň otvorene hovorí o tom, že skĺbiť materstvo s vlastným podnikaním v módnom priemysle nie je jednoduché. Napriek náročnému tempu sa spolu s manželom snažia budovať rovnocenné rodičovské partnerstvo, ktoré je pre ich rodinu základom. V rozhovoroch zdôrazňuje, že rovnováha medzi prácou a rodinou je neustály proces, no chce svojim deťom ukazovať, že je dôležité nasledovať vlastnú vášeň a sny.

V minulosti sa podelila aj o svoje obavy z pôrodu, ktorý jej spočiatku naháňal strach. Dnes však priznáva, že realita bola menej dramatická, než si predstavovala. Opisuje, že hoci mala rešpekt, samotný zážitok napokon vnímala ako prirodzený a krásny moment, po ktorom držala svoje dieťa v náručí.

Svojou otvorenosťou chce podporiť ďalšie mamy, aby sa necítili pod tlakom, nech už sa rozhodnú akokoľvek. Podľa nej je najdôležitejšie pochopenie a podpora, nie kritika. Každá žena si zaslúži rešpekt za to, že sa snaží robiť pre svoje dieťa to najlepšie, akýmkoľvek spôsobom, ktorý si zvolí.