Poslankyňa Jana Bittó Cigániková sa na Deň matiek rozhodla podeliť o moment zo svojho súkromia, ktorý verejnosť vída len zriedka. Na sociálnych sieťach zverejnila rodinnú fotografiu so svojimi dvoma synmi, ktorí už dnes stoja na prahu dospelosti. Keďže ich na profile neukazuje pravidelne, mnohých sledovateľov prekvapilo, ako vyrástli a zmenili sa na sebavedomých mladých mužov.
Spoločný záber pôsobí prirodzene a uvoľnene. Všetci traja sú oblečení v džínsach a bielych košeliach, čo vytvára jednoduchý, ale elegantný dojem. Fotografia však nie je len o štýle – v popredí je najmä silné rodinné puto. K snímke pridala aj osobný odkaz, v ktorom zdôraznila, aké dôležité je mať okolo seba ľudí, ktorí podporujú, nepodrážajú a stoja pri človeku v náročných chvíľach.
Jana je mamou dvoch synov, Tomáša a Nikolasa. Má ich s predošlým manželom, ktorý pred niekoľkými rokmi zomrel na rakovinu. Rodinný život sa pre ňu týmto obdobím výrazne zmenil, no materskú rolu nikdy neodsunula bokom. V roku 2020 vstúpila do druhého manželstva so svojím súčasným partnerom Danielom, čím sa jej životná kapitola opäť posunula novým smerom.
Hoci je verejnosti známa predovšetkým ako politička, vo svojich vyjadreniach často pripomína, že práve materstvo je pre ňu rovnako zásadné. V minulosti priznala, že cesta nebola vždy jednoduchá, no výsledok považuje za dôležitý. O svojich synoch hovorí s hrdosťou – oceňuje ich samostatnosť, schopnosť premýšľať aj byť oporou, keď je to potrebné. Zároveň zdôraznila, že sa s nimi dokáže dlhodobo rozprávať ako so seberovnými, čo považuje za veľkú hodnotu vo vzťahu medzi rodičom a deťmi.
Bittó Cigániková tiež opakovane pripomína význam úlohy mamy. Vo svojom príspevku uviedla, že ide o náročnú, no mimoriadne dôležitú úlohu. Podľa nej si zaslúži rešpekt každá žena, ktorá sa snaží vytvárať pre svoje deti stabilné zázemie a budúcnosť. Jej slová vyzneli ako podpora všetkým matkám, ktoré balansujú medzi prácou a rodinou.
Popri poslaneckých povinnostiach sa venuje aj štúdiu v zdravotníckej oblasti. Vo februári zdieľala fotografiu z nemocničného prostredia, kde držala v náručí bábätko, a priznala, že ju práca ošetrovateľky napĺňa. S dávkou humoru poznamenala, že človek má chuť si takýto pocit zaobstarať aj domov, no zároveň uviedla, že so svojím súčasným manželom o ďalšom dieťati neuvažujú.
Jej príbeh tak ukazuje, že aj pri náročnej verejnej práci je možné zostať oddanou mamou a budovať silné rodinné väzby. Sama sa vyjadrila, že práve synovia boli pre ňu často oporou a motiváciou, ktorá ju posúvala vpred. Dnes sa k nim rada vracia ako k stabilnému zázemiu, ktoré je základom jej osobného aj rodinného života.
