Petra Chovanec Bajaník otvorene o liečbe dcérky: „Každý pokrok je ako zázrak“

Známa floristka a milujúca mamina Petra Chovanec Bajaník prežíva už takmer dva roky obdobie, ktoré jej obrátilo život naruby. Pred dvomi rokmi jej dcérke Melánii diagnostikovali nádor v mieche a odvtedy sa každodenný život rodiny točí okolo detskej onkológie, hospitalizácií a neustáleho strachu o zdravie jej malého dievčatka. Napriek všetkým strastiam Petra nestráca nádej a na sociálnych sieťach sa otvorene delí o každý pokrok, ktorý jej statočná dcérka urobí.

„Detská onkológia je naším domovom už 21 mesiacov, čo je presne 625 dní,“ napísala Petra v februári pri príležitosti Medzinárodného dňa detskej rakoviny. „Mám zimomriavky, keď si to pripomínam, a aj keby sme sa snažili, na niečo také sa nedá zvyknúť.“ V týchto slovách je cítiť bezmedzný strach, vyčerpanosť a zároveň obrovskú vďačnosť za každý maličký úspech. Chemoterapia, vyšetrenia, opakované hospitalizácie – všetko sú skúšky, ktoré by nikto nechcel prežiť, no Petra nachádza silu tešiť sa z každej drobnej nádeje.

 

 

Najnovšie správy, ktoré zdieľala, ukazujú pozitívny posun. Melánia prechádza neurologickým vyšetrením po operácii miechy a hoci ľavá strana jej tela je stále slabšia, výrazne sa zlepšila. „Ruka bola ochrnutá takmer úplne a nechodila 3 mesiace,“ priznáva Petra. Vidieť dcérku, ako sa opäť učí chodiť a pohybovať, je pre rodinu obrovskou úľavou. Citlivý a láskavý prístup neurologičky, ktorá sa deťom venuje, je pre nich nesmiernym darom. Petra však vysvetľuje, že lekárku nie je možné kontaktovať mimo ich pravidelných kontrol, ktoré prebiehajú raz za tri mesiace.

 

Radostné momenty prichádzajú aj pri bežných veciach, ako je jedlo. Petra zachytila Melániu pri spoločnom obede, keď si vychutnávala kurací steak – čo ešte nedávno bolo nemysliteľné. Počas chemoterapie bolo dokonca nevyhnutné zvažovať zavedenie sondy cez nos, pretože Melánia odmietala jesť. Dnes dokáže jesť sama a Petra nadšene dodáva: „Zjedla takmer celý kurací steak. Toto je ako iný život.“

Každý deň prináša nové výzvy, no Petra sa naučila hľadať radosť v malých pokrokoch – či už je to zlepšenie pohybu, úsmev pri jedle alebo drobné triumfy počas vyšetrení. Aj keď strach o dieťa nikdy úplne nezmizne, Petra je odhodlaná pokračovať v boji, podporovaná lekármi, rodinou, priateľmi a najmä silou svojej dcérky. Melánia dokazuje, že aj napriek vážnej diagnóze môže prežívať detstvo plné radosti a úsmevov, a inšpirovať tak ostatné rodiny, ktoré čelia podobným ťažkostiam.