36-ročná bývalá moderátorka otvorene priznala, že jej dni bývajú často extrémne dlhé a končia sa neskoro večer. Napriek únave však vie, že jej deti bez krátkeho príbehu jednoducho nezaspia. A tak hľadá spôsoby, ako byť pri nich aspoň na diaľku. Zo začiatku im rozprávky nahrávala len ako audio, neskôr pridala aj video, aby bol kontakt ešte osobnejší. V jednej chvíli sa dokonca ocitla v situácii, keď jediné tiché miesto na nahratie našla na toalete – no ani to ju neodradilo.
Veronika zároveň prezradila, že hrdinovia jej príbehov sa menia podľa nálady a fantázie. Aktuálne deti uspávajú postavičky Bobík a Elenka, no podstata zostáva rovnaká – nikdy neísť spať bez rozprávky. Aj keby to znamenalo presúvať sa medzi pracovnými stretnutiami alebo narýchlo hľadať pokojné miesto na nahrávanie.
Otvorene hovorí aj o tom, že to nie je jednoduché. „Je to ľahké? Nie. Je to komfortné? Nie. Stojí to za to? Áno,“ priznáva bez prikrášľovania. Práve týmto prístupom chce povzbudiť všetkých rodičov, ktorí majú pocit, že nedokážu všetko zvládnuť dokonale.
Vo svojom zamyslení sa dotkla aj otázky, ktorú si kladie množstvo mamičiek – čo vlastne znamená byť dobrou mamou. Podľa nej je „dosť“ relatívny pojem. Niekedy stačí urobiť maximum v danom momente, aj keď to nie je perfektné. „Byť dosť dobrá matka je vlastne dosť dobré,“ dodáva s nadhľadom a úprimnosťou, ktorá rezonuje s mnohými ženami.
Aj napriek pracovným povinnostiam tak neustále hľadá cesty, ako zostať súčasťou života svojich detí. Či už ide o rozprávku nahranú zo Štrasburgu, alebo tichý moment medzi stretnutiami, vždy si nájde spôsob, ako im dať najavo, že na ne myslí. Práve tieto malé gestá vytvárajú veľké puto, ktoré nezlomí ani vzdialenosť.
