Tereza sa netají tým, že ju tešia aj drobné pokroky, ktoré by si iní možno ani nevšimli. Úsmevy, tiché mrmlanie, malé protestné plače či formovanie osobnosti jej dcérky sú pre ňu každodenným zázrakom. Každý deň s Esmé vníma ako dar a zároveň ako lekciu, ktorú jej nemôže dať nikto iný.
Vo svojich slovách poďakovala dcérke za trpezlivosť, pokoru a radosť z úplne obyčajných chvíľ. Vyzdvihla jej vnímavosť, veselosť aj prirodzený pokoj, ktorý do ich rodiny priniesla. Pripomenula aj myšlienku, že deti si vraj vyberajú rodičov, a priznala, že vďačnosť za tento výber cíti celým srdcom. Lásku k Esmé opísala ako nekonečnú a bezpodmienečnú.
Veľkou zmenou v ich živote bolo aj sťahovanie na Filipíny, kam sa Tereza s manželom Milanom presunuli krátko pred narodením dcérky kvôli jeho práci. Exotické prostredie, nové tempo života a vzdialenosť od domova by pre mnohých znamenali stres, no v ich prípade sa zdá, že práve to im prinieslo vnútorný pokoj.
Rodina si pochvaľuje miestny spôsob života, blízkosť prírody, more a slnečné dni, ktoré vytvárajú ideálne prostredie pre prvé mesiace s bábätkom. Aj tisíce kilometrov od Slovenska či Česka pôsobí Tereza vyrovnane a spokojne, čo sa jasne odráža aj v jej slovách.
Polročná Esmé sa tak stala nielen stredobodom ich sveta, ale aj tichou pripomienkou, že život sa dá žiť pomalšie, hlbšie a s väčším zmyslom. A že práve tí najmenší nás často naučia tie najväčšie veci.
